O tom, že Švajčiari by sa mali vzdat' svojho bankového tajomstva, hovoří Európa aj USA. Tamojší politici a ekonómovia si to však nevedia představit'. Bankové data nepatria banke, ale občanom, tvrdí politik. Biznis- konzultant Hans Kaufmann poskytol Martinovi Hanušovi rozhovor:
Vo Švajčiarsku už nie je bankové tajomstvo tým, čo bývalo. Před časom vaše úřady například zmrazili konto vplyvného českého podnikateFa Romana Janouška pre podozrenie z prania špinavých peňazí. Ako vnímáte ako bývalý hlavný ekonom banky Julius Baer Group a súčasne ako politik strany, ktorá sa vehementně zasadzuje za zachovanie bankového tajomstva, jeho postupné zmakčovanie?
Naše bankové tajomstvo nechrání ani před stíháním kriminálnych trestných činov ani před daňovými podvodmi. ani neposkytuje žiadne bezpečné útočisko róznym miestnym potentátom, ak svoje peniaze nenadobudli dokazatelné legálně. Bankové tajomstvo teda nie je absolutné. Ak sa zahraničnému politikovi vyčítá pranie špinavých peňazí, potom to znamená, že súd rozhodol, že ten politik nadobudol peniaze protiprávné. Také účty sa u nás nechránia. Naopak, súkromnú sféru občanov, ktorí sa nedopustili ničoho kriminálneho, třeba chránit'. Preto som proti ďalšiemu zmákčovaniu bankového tajomstva. Bankové data totiž nepatria banke, ale občanom. Aj z toho dóvodu nedávno náš spolkový správný súd rozhodol v neprospěch švajčiarskeho státu, ktorý chcel bez platných súdnych rozsudkov vydať USA data o amerických klientoch bank.
V tomto případe žiadali Američania informácie o kontách Američanov, ktorí mali vo švajčiarskej banke uložené peniaze z daňových únikov. Prečo je pre vás americká žiadosť neprijatelná?
Pokial' sa státy od nás dožadujú informácií o bankových kontách, musí byť najskór zabezpečené, že je to v súlade s princípmi právneho státu. Nebezpečenstvo zneužitia veřejné nahliadnutelných bankových účtov je vel'ké, pretože například z platobného styku sa dá vel'a dozvedieť o osobnosti a životných zvykoch majitel'a účtu, čo možno zneužit'.
Co vlastně dnes tvoří podstatu bankového tajomstva?
Zodpovedá široko rozšírenej potřebě zachovania súkromnej sféry, čo garantuje naša Ústava. Každá osoba má nárok na rešpektovanie súkromného a rodinného života, bývania ako aj písomnej, poštovej komunikácie a každá osoba má nárok na ochranu před zneužitím svojich osobných dát. Základom spolužívania v státe predsa nemóže byť všeobecná nedověra voči všetkým, ktorí disponujú kontom v banke. Peniaze získané z trestnej činnosti sa dajú skryť aj v byte. Lenže nikto nežiada vol'ný vstup do všetkých bytov bez konkrétných podozrení a bez příkazu na domovů prehliadku.
Švajčiarske bankové tajomstvo je realitou už takmer 80 rokov, ako vlastně vzniklo?
Uzákoněné bolo v medzivojnovom období, pretože vtedy sa mnoho takzvaných daňových špiónov z Německa snažilo vysliediť svojich krajanov. Neskór sa o zhabanie peňazí svojich občanov usilovali nacisti. V 80. rokoch viedlo vyvlastňovanie vo Francúzsku, ale aj v Španielsku a Portugalsku k tomu, že majetky velkých priemyselných rodin sa přesunuli do Švajčiarska. Aj dnes ovládajú demokratické režimy menej než 50 % krajin OSN, stále je mnoho nábožensky, politicky, rasovo prenasledovaných, takzvaných darebáckych štátov, ktoré znehodnocujú majetky občanov vyvlastňovaním či hyperinfláciou. Obete takých štátov by mali mať naďalej vo Švajčiarsku oporu.
To je sice pravda, ale zároveň je pravda aj opak. Úžitok z vášho systému mali často aj diktátori, ako například Mobutu z Konga, Duvalier z Haiti či Taylor z Libérie. Všetci si vo Švajčiarsku otvorili konta s tučnými sumami, ktoré pochádzali z korupcie. Nie je to tak, že právě pre tie skutočnosti stratilo vaše bankové tajomstvo už dávno svoju nevinnost' a morálnu povesť?
Na vrcholových politikov sa v rámci bankového tajomstva vzťahuje špeciálna regulácia. Považujeme ich za "political exposed persons" (politicky exponované osoby - pozn. red.), ktoré musia byť nahlášené dozornému úřadu. Vo Svajčiarsku už odhalili viacero účtov diktátorov, ktorí si ich založili pod inými měnami. Tie peniaze sa do Švajčiarska dostali vačšinou cez fřancúzske, anglické a německé banky, ktoré mohli skutečných póvodcov fmančných prevodov opdhaliť, ale nič nespravili. Naopak, Švajčiarsko je očierňované, hoci také peniaze u nás vóbec nemajú požívat' ochranu.
Už niekolko rokov ste na vojnovej nohe s Nemcami, ktorí vo vašej krajině vidia zdroj velkých nezdaněných súm vlastných občanov a žiadajú od vás protiopatrenia. Je Švajčiarsko připravené na ústupky?
Koncom roka 2009 u nás deponovali súkromní klienti vo formě cenných papierov 681 miliard švajčiarskych frankov, teda 463 miliard eur, čo je 15,6 percent všetkých vo švajčiarskych bankách uložených aktív. Od roku 2000 kleslo toto množstvo o 31 %. Viac než 90 % tých peňazí je opat' investovaných do zahraničia, najma do investičných fondov z Luxemburska. Európska únia by si teda svoje záujmy mohla zaistiť pomocou zrážky dané bez toho, aby útočila na Švajčiarsko a žiadala od nás zrušenie ochrany súkromia. Pokial' teda EÚ a iné státy majú k dispozícii vlastné nástroje, ako si zabezpečit' daňový příjem, nie je dóvod, aby sme im pomáhali. Mimochodom, najlepšou ochranou proti daňovým únikom sú nízké dané v domovskej krajině daňovníkov. Nehovoriac o tom, že nepoznám žiadny iný stát, ktorý by pre tretie krajiny vyberal také množstvo daní, ako to robí Švajčiarsko.
Ako to myslíte?
Nielen s Nemeckom, ale so všetkými štátmi EU sme podpísali dohody, na základe ktorých Švajčiarsko vyberá zo všetkých výnosov z úrokov, ktoré sa týkajú bankových kont súkromných osob z EÚ, 20 % daň a tri štvrtiny z nej posiela do krajiny póvodu. Od roku 2012 bude tá daň dokonca tvoriť 35 %.
Ako však chcete světu vysvětlit', že podl'a vášho práva nie je skrátenie daní žiadnym trestným činom, a preto odmietate pri klientech podozrivých z tohto činu právnu pomoc?
Pri skrátení daní totiž vo vačšine prípadov nejde ani tak o zabudnuté časti príjmov, ale o rozdielne chápanie toho, či nějaký příjem musí byť zdaněný. Pre také rozdiely názorov medzi daňovými úradmi a občanmi predsa nemožno kriminalizovať poriadnych občanov. Ten, kto podla predpisov neodvádza nepriame dané ako daň z pridanej hodnoty, sa dopúšťa daňového podvodu. V takom případe Švajčarsko, samozřejmé, poskytuje právnu pomoc.
Náš premiér Robert Fico před časom obvinil hlavnú opozičnú stranu SDKÚ, že sa pri stavbě tunela Branisko protiprávné obohatila tým, že sa vystavovali fiktivně faktury a peniaze boli převedené na štyroch l'udí SDKÚ do Svajčiarska. Premiér Fico súčasne oznámil, že vycestuje do Svajčiarska a pousiluje sa o takú úpravu výměny informácií, aby sa případ vyjasnil. Co vlastně móže Fico pri jeho zápase s opozíciou dosiahnuť? Móže rátat' s právnou pomocou vašich úradov?
Ak sa také platby uskutočnili, v takom případe sa neplatila nijaká DPH a tým pádom by Švajčiarsko poskytlo úradnú a právnu pomoc. Nepriame dané nemožno zatajit', možno o nich len klamat', lebo v takom případe by muselo dójsť k falšovaniu účtovných knih. Ale aj tu je nevyhnutné, aby na stole ležali odóvodnené podozrenia. To, že pán Fico by do Svajčiarska len tak prišiel a dostal data, je iluzorně. Musí respektovat' právnu cestu, teda musí dokázat', že také platby do Svajčiarska přeběhli a obžalované firmy a l'udia musia dostat' možnost' bránit' sa na sude. Fakt, že pán Fico je predsedom vlády, neznamená, že by mohol dostat' v nasej krajině privilegované informácie. Jeho pokus navštívit' našu vládu s úmyslom získať informácie o bankových kontách je sotva čímsi iným než volebnou propagandou, keďže Švajčiarsko je právny stát.
Vo Švajčiarsku už existujú banky, ktoré sa pripravujú na budúcnosť bez bankového tajomstva. Myslíte si, že vaše bankové specifikum přežije ešte ďalších 20 rokov?
Ako som už uviedol, zahraniční súkromní klienti majú vo Švajčiarsku uložených iba 16 % majetku zo všetkých aktív. Pre naše banky teda už nie sú existenčnou záležitosťou. Lenže zrušenie bankového tajomstva, respektive čiastočné zrušenie ochrany súkromnej sféry, sa móže udiať sotva inak než změnou ústavy. Na ňu je potřebné l'udové hlasovanie, ktorého výsledok je nejasný. Preto nepočítám s rychlým zrušením bankového tajomstva pre našich obyvatefov.
Hans Kaufmann, (1948), pracoval ako riaditeí a hlavný ekonom Julius Baer Group, kde bol zodpovědný za investičně strategie. Je prezidentom společnosti Kaufmann Research AG, ktorá sa zaoberá finančnými analýzami a poradenstvom. Je členom Eudovej strany (SVP), bol zvolený do švajčiarskej Národnej rady. S manželkou Janou, ktorá pochádza zo Slovenska, majú dve děti.
ZPRAVODAJ Čechů a Slováků žijících ve Švýcarsku, ročník 43, 4/2010
JPG Kaufmann
Read more...