Jan Šinágl angažovaný občan, nezávislý publicista

   

Strojový překlad

Nejnovější komentáře

  • 14.06.2019 10:57
    Některé východní národy zatloukají, zatloukají a zapírají ...

    Read more...

     
  • 28.05.2019 21:58
    "Svobodná" media v Česku si hrají na svobodné a demokratické ...

    Read more...

     
  • 27.05.2019 20:54
    Když se dají dohromady Poláci, Němci a Češi, tak snad ty ...

    Read more...

     
  • 26.05.2019 12:51
    A zapomněl jsem největší ukázku, toho jak OSPOD je nepotrestatelný ...

    Read more...

     
  • 26.05.2019 12:51
    Dobrý den, i já jsem s OSPODem bojoval a taky jsem se dostal ...

    Read more...

     
  • 26.05.2019 08:32
    ČT dává špionážní seriál "Půlnoční slunce" od 00:25 hod., kde ...

    Read more...


Portál sinagl.cz byl vybrán do projektu WebArchiv

logo2
Ctění čtenáři, rádi bychom vám oznámili, že váš oblíbený portál byl vyhodnocen jako kvalitní zdroj informací a stránky byly zařazeny Národní knihovnou ČR do archivu webových stránek v rámci projektu WebArchiv.

Citát dne

„Komunismus znamená v pravém a úplném smyslu bludné učení, že nikdo nemá míti žádné jmění, nýbrž aby všechno bylo společné, a každý dostával jenom část zaslouženou a potřebnou k jeho výživě. – Bez všelijakých důkazů a výkladů vidí tedy hned na první pohled každý, že takové učení jest nanejvýš bláznovské, a že se mohlo jen vyrojiti z hlav několika pomatených lidí, kteří by vždy z člověka chtěli učiniti něco buď lepšího neb horšího, ale vždy něco jiného než je člověk.“

Karel Havlíček Borovský ve svém časopise „SLOVAN“ 26.7.1850


SVOBODA  NENÍ  ZADARMO

„Lepší je být zbytečně vyzbrojen než beze zbraní bezmocný.“

Díky za dosavadní finanční podporu mé činnosti.

Po založení SODALES SOLONIS o.s., uvítáme podporu na číslo konta:
Raiffeisen Bank - 68689/5500
IBAN CZ 6555 0000000000000 68689
SWIFT: RZBCCZPP
Jan Šinágl,
předseda SODALES SOLONIS o.s.

Login Form

... Naše orgány však nedokázali pohnať na spravodlivosť nikoho zodpovedného za smrť desiatok ľudí s odôvodnením, že pohraničníci konali v súlade s vtedy platnou legislatívou. Táto argumentácia je podľa kritikov absurdná – pretože potom by bolo v poriadku aj vraždenie Židov a holokaust, keďže nacisti si naň rovnako schválili zákony. ... V Poľsku sú tieto zločiny nepremlčateľné, na rozdiel od Slovenska. - Viacerí politici dlhodobo relativizujú zločiny komunizmu, ktoré sú zároveň zločinmi proti ľudskosti, a tie sú podľa medzinárodného trestného práva nepremlčateľné. Preto je ich postih možný v každej dobe a obmedzenie nepredstavuje ani prípadný vek páchateľov, ako uviedol poľský prokurátor Bogusław Tomasz Czerwiński. ... Z viacerých krajín Európy sa ozývajú úvahy smerujúce k zriadeniu Medzinárodného súdneho tribunálu na stíhanie zločinov komunizmu, podobného, aký po vojne súdil nacistických zločincov. ...

* * *

Ako povedal bývalý generálny prokurátor JUDr. Jiří Šetina: Na vedome neobjasnených zločinoch sa nedá nič demokratického vybudovať, čo v plnej nahote potvrdila aj brutálna vražda mladého novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorá je tragickým následkom zlyhania právneho štátu a vplyvu ponovembrovej finančnej oligarchie. Príbuzní obetí sa pýtajú ako možno očakávať spravodlivosť v štáte v ktorom sa zakrývajú zločiny komunizmu a v ktorom nebol nikto ani len obvinený za smrť vyše 400 ľudí na hraniciach?

Je poľutovaniahodné, ako ľahko ľudia zabúdajú a s nostalgiou spomínajú na fašistický a komunistický režim ako na najsvetlejšie obdobia slovenskej histórie. Súčasnej mladej generácii, ktorá má dnes iné starosti a ktorá hľadá svoje vzory aj tam kde by ich hľadať nemala a najnovšie sa zdraví gardistickým pozdravom „ Na stráž!“, už tieto tragické osudy veľa nehovoria. Nemali by sme však zabúdať na obete fašizmu a rovnako ani na obete komunizmu, pretože nás skôr či neskôr naša minulosť dobehne.

Elektrické ostnaté drôty a stovky vyzbrojených pohraničníkov. Takto vyše štyridsať rokov vyzerali naše hranice so „západným“ svetom.

Ochrana hranice bola postavená nad ľudský život.

Minister národnej bezpečnosti to v roku 1951 oficiálne potvrdil nariadením, ktoré hliadkam pohraničnej stráže prikazovalo zmariť pokusy ľudí o útek aj s použitím zbrane.

Tento príkaz sa na našom území ctil (až na krátke výnimky) celú totalitu. Podľa tajného rozkazu ministra národnej bezpečnosti Karola Bacílka mohli byť ,agenti‘ a ,teroristi‘ zabití v boji s bezpečnostnými orgánmi a pochovaní – rozumej zahrabaní – na neznámych miestach, o ktorých sa príbuzní ani verejnosť nemali nikdy dozvedieť, a v mnohých prípadoch o nich nevedia dodnes.

Do roly pomocníkov strážcov hraníc sa hlásili aj rôzni udavači, ktorí sa vypracovali na skutočných lovcov ľudí. „Odmeňovaní boli dobrovoľní pomocníci pohraničnej stráže, ktorí boli schopní celé hodiny vyčkávať v pohraničných zónach na svoje obete. Ich ľahkými korisťami sa stávali najmä Poliaci a východní Nemci. V 70.rokoch mali na konte až desiatky ľudí ročne“. Strana sa však nerozpakovala nasadiť do roly špicľov ani deti, konkrétne pionierov z organizácie SZM, ktorí pracovali pod vedením pohraničníkov. Režim svoju brutalitu neuplatňoval len na utečencoch. Svoje si užili aj ľudia žijúci v čerstvo vytýčenom pohraničnom pásme. Okolie hraníc komunisti po nástupe k moci v roku 1948 vyľudnili úplne a z pohraničnej zóny vysídlili politicky nespoľahlivých obyvateľov.

Legendy o agentoch a špiónoch sa však nedali udržiavať večne. Režim musel prísť s inou terminológiou, začal utečencov označovať ako ´narušiteľov štátnych hraníc´ a kriminalizovať ich. Mimo krátkeho obdobia v roku 1968 bola hranica opäť prísne strážená. Za normalizácie sa drôtené zátarasy pod vysokým napätím zmenili na slaboprúdové signálne steny, ktoré pri porušení vyslali signál na rotu a zadržanie utečencov bolo otázkou niekoľkých minút po zásahu poplachových hliadok Pohraničnej stráže. V niečom sa režim choval dokonca brutálnejšie ako v 50. rokoch. V úzkych operačných priestoroch Petržalky boli nasadené samostatne útočiace svorky psov, ktoré boli schopné utečenca doslova roztrhať. Popri osvedčených dobrovoľných pomocníkov, ktorí snorili v hraničnom pásme vysielali samotní pohraničníci vlastnú hliadku „pátrač“ načúvať rozhovorom našincov a zahraničných turistov v hostincoch blízko hranice. K tragédiám dochádzalo až do úplného konca rozpadu komunistických režimov. Poslednou obeťou pohraničnej stráže bol Nemec Peter Saurien.

Po vstupe Varšavských vojsk emigrovalo zo Slovenska takmer 11 800 československých občanov. V roku 1971 sa v hraničnej oblasti zadržalo 233 z 240 osôb, z toho 44 percent tvorili Maďari, Poliaci a východní Nemci. Režim na sledovanie podozrivých osôb v zneužíval aj deti. V rámci pionierskej organizácie a SZM „pracovalo“ 22 oddielov mladých strážcov hraníc pod vedením pohraničníkov. Dokopy išlo o 400 detí.

Podľa poľského Instytutu Pamięci Narodowej, obdoby nášho Ústavu pamäti národa, jedným zo zodpovedných za smrť týchto obetí bol aj Lubomír Štrougal, ktorý dnes ako dôchodca pokojne nažíva v Prahe (Na Šumavě J.Š.), zatiaľ čo obete ležia v neznámych hroboch a za ich zabitie dodnes nikto nepykal.

Toto hlásal krátko po svojom nástupe v roku 1961 na post ministra vnútra Lubomír Štrougal.

„Soudruzi pohraničníci! Učte se ze slavných bojových tradic Komunistické strany Československa! Pohraniční stráž jako součást ozbrojených sil ČSSR od svého založení vždy čestně plnila své odpovědné poslání... Přeji vám mnoho úspěchů při ochraně státních hranic!“

Dnes v Prahe vystupuje na verejnosti ako príjemný pán, ktorý s úsmevom podpisuje čitateľom a čitateľkám svoje knihy, pamäti. Štrougala si neskôr pamätáme ako komunistického premiéra, funkciu zastával osemnásť rokov v rozmedzí rokov 1970 – 1988.

Prokurátori Hlavnej komisie pre stíhanie zločinov proti poľskému národu začali trestné konanie v prípadoch poľských občanov zabitých počas komunizmu vysokým napätím na hranici. Týka sa to štyroch konkrétnych občanov Poľska, ktorí prišli o život v rokoch 1963 a 1964. Hlavná žijúca zodpovedná osoba je niekdajší minister vnútra Lubomír Štrougal.“

Štrougalovu zodpovednosť konštatovala aj medzinárodná Platforma európskej pamäti a svedomia, ktorá združuje inštitúcie z osemnástich krajín a jej cieľom je výskum, dokumentácia totalitných režimov v Európe v 20. storočí a vzdelávanie o nich.

Dotyk s drôtom nabitým elektrickým prúdom, akým zabili aj Poliaka Jozefa Holotu, sa prakticky nedal prežiť. Do drôtu púšťali 2 000 až 4 000 voltov. Nešlo o nehodu, ale o zámer. „Opatrenia, ako zavedenie elektrického prúdu s vysokým napätím do drôtených zátarás a rozsiahle zamínovanie priestoru drôtených zátarás a terénu pred hranicou, boli ako súčasť celého systému na hranici použité s vedomým úmyslom usmrtiť, a nie zastaviť akékoľvek osoby pokúšajúce sa prekonať tieto prekážky,“ ako konštatoval ÚPN vo svojom podnete na Generálnu prokuratúru.

Uvedené oznámenie podal ÚPN na Generálnu prokuratúru už v roku 2008 počas šéfovania Dobroslava Trnku. Dokument obsahoval aj mená konkrétnych zodpovedných príslušníkov Pohraničnej stráže. Súčasťou podania bolo 157 príloh a ucelených listinných dôkazov.

Naše orgány však nedokázali pohnať na spravodlivosť nikoho zodpovedného za smrť desiatok ľudí s odôvodnením, že pohraničníci konali v súlade s vtedy platnou legislatívou. Táto argumentácia je podľa kritikov absurdná – pretože potom by bolo v poriadku aj vraždenie Židov a holokaust, keďže nacisti si naň rovnako schválili zákony.

V Poľsku sú tieto zločiny nepremlčateľné, na rozdiel od Slovenska, kde si naďalej v pokoji beztrestní žijú zodpovední pohlavári, hraničiari a eštebáci. V našej justícii stále pôsobia prokurátori a sudcovia, ktorí žalovali a súdili za porušenie zákona o opustení republiky, ba päť aktívnych sudcov sedí i na Najvyššom súde SR. Viacerí politici dlhodobo relativizujú zločiny komunizmu, ktoré sú zároveň zločinmi proti ľudskosti, a tie sú podľa medzinárodného trestného práva nepremlčateľné. Preto je ich postih možný v každej dobe a obmedzenie nepredstavuje ani prípadný vek páchateľov, ako uviedol poľský prokurátor Bogusław Tomasz Czerwiński.

Smrť poľských občanov nie je jedinou snahou o vyrovnanie sa s našou minulosťou. Aj nemecká strana pripravuje stíhanie za smrť svojich občanov, medzi nimi za zabitie mladého hudebníka Hartmuta Tautza z Magdeburgu, ktorého 9. augusta 1986 neďaleko Petržalky doslova zaživa roztrhali psy pohraničníkov.

Okrem Štrougala hrozí súd dlhoročnému predsedovi vlády Slovenskej socialistickej republiky Petrovi Colotkovi (Nedávno zemřel. J.Š.) i generálnemu tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Milošovi Jakešovi. Z viacerých krajín Európy sa ozývajú úvahy smerujúce k zriadeniu Medzinárodného súdneho tribunálu na stíhanie zločinov komunizmu, podobného, aký po vojne súdil nacistických zločincov.

Preto tak ako každý rok aj dnes opakujem, aby sme v mene týchto obetí nemlčali a aj keď je to často ťažké, nebáli sa ozvať ak ide o pravdu a spravodlivosť.

Chcem Vám poďakovať za Vašu vzácnu účasť na tomto pietnom stretnutí, ktorá je dôkazom, že na Slovensku sú stále ešte ľudia, ktorí si tieto obete.

Česť ich pamiatke!

 

Ďakujem Vám za pozornosť -- Svetové združenie bývalých politických väzňov Nám. sv. Egídia 102/10 058 01 Poprad +421 903 142 771 Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. www.szcpv.org

* * *

Zabíjení na hranicích ČSSR. Přijde spravedlnost po 30 letech?

Štrougal i Jakeš vědí, že jsou v Německu vyšetřováni, říká bývalá ředitelka Platformy evropské paměti a svědomí Neela Winkelmannová v rozhovoru pro HlídacíPes.org

Rehabilitace a odškodné obětem československých pohraničníků. Žadatelů z NDR mohou být tisíce

 

J.Š. 27. 5. 2019

1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 1.00 (1 Vote)
Share

Komentáře   

-5 #1 Jan Šinagl 2019-05-27 20:54
Když se dají dohromady Poláci, Němci a Češi, tak snad ty komunističtí soudci přehodí odpovědnost na mezinárodní soud a vyzují se.
K.Mrzílek
P.S.
Český "Adolf Eichmann" Karel Vaš, dožil nepotrestán. Měl na svědomí smrt a zmařené životy mnoha tisíců lidí a jejich rodin. J.Š.

Komentovat články mohou pouze registrovaní uživatelé; prosím, zaregistrujte se (v levém sloupci zcela dole)