…Potrebujeme funkčný právny štát, ktorý prostredníctvom neskorumpovaných justičných orgánov dokáže zabezpečiť spravodlivosť. … Sme svedkami procesov s ekonomicky vplyvnými ľuďmi, ktorí mali svojich spriaznených v justícii aj v politike. Sme svedkami stíhania viacerých sudcov, prípady ktorých naznačujú dávno tušený problém korupcie v justícii, čo je mimoriadne závažný jav, keďže justícia má spravodlivosť zabezpečovať, a nie ju používať na súkromné obohatenie…. Pandémia nekompromisne a priamo poukázala na problémy, o ktorých roky vieme a odborné kruhy na ne upozorňujú. … Pandémie sa celosvetovo šíri aj infodémia, teda presadzovanie dezinformácií a pestovanie takzvaných paralelných právd. Bolo by veľkou a neodpustiteľnou chybou považovať infodémiu za niečo, o čo sa štát a jeho orgány nemusia zaujímať. Musia. Ak je spoločnosť dezinformovaná, podstatne sa tým znižuje aj schopnosť republiky reagovať primerane na reálne hrozby. Bojovať s nepravdou či vedomou lžou je vždy nerovný boj. Lebo pri snahe o pravdu sa držíme limitovaného priestoru faktov, a ten je vždy užší, než nekonečný priestor klamstva, ktorý nie je viazaný na nič a nemá žiadne zábrany. … Prispejme k tomu aj my, ktorí sme prostredníctvom volieb prevzali zodpovednosť. Nesme ju spoločne v dialógu, rešpekte a vzájomnej spolupráci. Iba tak naplníme naše poslanie verejnej služby a vytvoríme silné a súdržné Slovensko.
* * *
Vážené spoluobčianky, vážení spoluobčania,
dnes som prvýkrát vystúpila pred poslankyňami a poslancami parlamentu so Správou o stave republiky. Bola iná ako správy prezidentov doteraz. Máme totiž za sebou náročné mesiace v boji s koronou a doteraz nepoznanú a novú skúsenosť. Výzvu sme zatiaľ zvládli dobre, no počiatočné úspechy sa rýchlo pominú, ak si z toho, čo nám kríza ukázala, nevezmeme dobré ponaučenia. Hľadajme v nej, čo nám pomôže byť lepšími a pripravenejšími na všetky výzvy, ktoré nás ešte v budúcnosti čakajú.
Globálne čelíme nielen pandemickej kríze a jej ekonomickým dopadom, ale aj kríze dôvery v demokraciu a právny štát a klimatickej kríze.
To, čo nám môže pomôcť a čo veľmi potrebujeme, je globalizácia súcitu. Globalizácia spolupráce. Sú predpokladom prekonania problémov, ktorým spoločne čelíme.
Poslankyne a poslancov som dnes vyzvala, aby sme zodpovednosť, ktorú sme prostredníctvom volieb prevzali, niesli spoločne v dialógu, rešpekte a vzájomnej spolupráci. Iba tak naplníme naše poslanie verejnej služby a vytvoríme silné a súdržné Slovensko.
Celé znenie môjho prejavu nájdete na prez.sk/o-stave-republiky alebo si môžete pozrieť záznam RTVS.
Vaša Zuzana Čaputová
- 6. 2020
* * *
… Ak by som mala na začiatku správy o stave republiky predoslať posolstvo, tak bude znieť – Nevracajme sa do stavu spoločnosti pred koronou!
… Pandemická hrozba našu spoločnosť zmobilizovala a vydala ďalšiu správu o Slovensku – v krízovej situácii sme schopní prejaviť podporu a spolupatričnosť. Príkladná bola iniciatíva jednotlivcov, podnikateľov a mimovládnych organizácií, ktorí konali rýchlo a nezištne, s cieľom pomôcť Slovensku.
Strach a obavy nás nerozdelili, ale viac spájali.
… Našou najväčšou snahou by v súčasnosti malo byť zachovanie súdržnosti. S ľútosťou však dnes musím povedať, že pozorujem aj opačnú tendenciu. Mám na mysli hlasy volajúce po zmene právnej úpravy v rôznych kultúrno-etických témach bez toho, aby im predchádzala poctivá spoločenská a odborná debata, aby im predchádzalo empatické počúvanie názorov oponenta. Takéto snahy stavajú viaceré skupiny občanov proti sebe, vytvárajú nové deliace čiary, oslabujúce aj našu akcieschopnosť zvládnuť sociálne a ekonomické následky krízy. A oslabujúce aj našu vôľu spojiť sa pre spoločnú vec v prípade návratu druhej vlny pandémie.
… Stačí si spomenúť, ako v nedávnej minulosti prišli veda a výskum o stovky miliónov eur, lebo prednosť dostali iné záujmy, ktoré mali zabezpečiť profit pre subjekty, ktoré sa na vede iba priživujú. Veda a výskum preukázali svoju životaschopnosť aj v nepriateľskom prostredí, takže v prostredí, ktoré by im prialo, sa môžu stať dôležitým faktorom zmeny celkového modelu nášho ekonomického rozvoja.
… Je to o to dôležitejšie, že okrem pandémie sa celosvetovo šíri aj infodémia, teda presadzovanie dezinformácií a pestovanie takzvaných paralelných právd. Bolo by veľkou a neodpustiteľnou chybou považovať infodémiu za niečo, o čo sa štát a jeho orgány nemusia zaujímať. Musia. Ak je spoločnosť dezinformovaná, podstatne sa tým znižuje aj schopnosť republiky reagovať primerane na reálne hrozby. Bojovať s nepravdou či vedomou lžou je vždy nerovný boj. Lebo pri snahe o pravdu sa držíme limitovaného priestoru faktov, a ten je vždy užší, než nekonečný priestor klamstva, ktorý nie je viazaný na nič a nemá žiadne zábrany. Ten často vedie aj k nenávistným prejavom, a preto dezinformácie a klamstvá nie sú nikdy bez následkov a musíme im venovať primeranú pozornosť.
… Po vyhlásení mimoriadnej situácie 12. marca bolo potrebné presunúť pracovný a verejný život do online režimu. Kríza nám ukázala, že kým súkromný sektor to dokázal rýchlo a bez väčších problémov, verejný sektor sa dostal do vážnych ťažkostí. Jeho infraštruktúra nebola na krízovú situáciu dostatočne pripravená, hoci sa na jej vybudovanie minuli stovky miliónov eur. V čase, keď sa nám ako spoločnosti mali vyplatiť verejné investície do digitalizácie, odhalili sa predovšetkým jej hlavné nedostatky. Potvrdilo sa, že predchádzajúca kritika nemala len politický charakter, ale je vecným zhodnotením reálneho stavu.
… Rodičia na vlastnej koži spoznali, že rola vyučujúceho nie je vonkoncom jednoduchá, a môžu tak lepšie doceniť prácu učiteľov. Zároveň získali osobnú skúsenosť s tým, čo všetko sa ich deti v škole učia, a že sú to často veci, ktoré vôbec nepotrebujú. Dôkladné prehodnotenie školských osnov bude nevyhnutným dôsledkom skúsenosti z vyučovacieho procesu počas krízy.
… Roky sme počúvali o zraniteľnosti našej ekonomiky, príliš jednostranne postavenej na automobilovom priemysle. No až kríza nám názorne ukázala našu zraniteľnosť, keď so zastavením automobiliek vidíme, koľko dodávateľských firiem je odstavených a koľko ľudí nemohlo ísť do práce. Potvrdzuje to aj hodnotiaca správa Európskej komisie, zverejnená len pár dní pred vypuknutím pandémie. Naše hospodárstvo sa svojou výkonnosťou už prestáva približovať k európskemu priemeru. Ak sme ešte v rokoch 2003 až 2008 výkonnosťou ekonomiky priemer únie dobiehali, od roku 2012 už prakticky len stagnujeme. Hospodársky model, ktorý bol založený na nízkych mzdách a na lákaní priamych zahraničných investícií, sa už, podľa všetkého, vyčerpal. Komisia skonštatovala, že naša republika nevyužila dobré časy ekonomického rastu a zaostáva v oblastiach, ktoré sú pre budúcu prosperitu kľúčové. Zaostávame v kvalite verejnej správy, v kvalite verejných služieb, vo vzdelávaní i v digitalizácii.
Skutočnosť, že Slovensko je dielňou svetových automobiliek, by sme mali považovať za prechodné obdobie, ktoré malo svoje plusy, ale musíme sa z neho dostať podporou domáceho podnikateľského prostredia ako miesta rozvoja, inovácií a modernizácie.
V uplynulých mesiacoch sme si mohli naplno uvedomiť, že sme len takí silní, akí silní sú tí najslabší medzi nami. Sme teda len takí silní, ako dobre vieme ochrániť našich najzraniteľnejších a najchudobnejších: seniorov v domovoch sociálnych služieb, ľudí žijúcich bez pitnej vody a kanalizácie, ľudí bez domova a ľudí odkázaných na pomoc iných. Využime príležitosť pochopiť dôležitú skutočnosť – pomocou týmto ľuďom nepomáhame len im, ale pomáhame celej našej spoločnosti.
… Kríza nám ukázala aj nepripravenosť verejnej správy zvládnuť v krátkom čase nároky tejto novej situácie. Ukázalo sa to pri poskytovaní ekonomickej pomoci podnikateľom a zamestnancom, ktorí utrpeli škody prijatými opatreniami. Úspešnosť tejto pomoci mala spočívať v rýchlej schopnosti dostať ju k tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Že sa to v dostatočnej miere neudialo, nebolo spôsobené neochotou vlády a ani tým, že by štátni zamestnanci mali v úmysle sabotovať vládne nariadenia alebo neboli ochotní pracovať v mimoriadnom režime, ale celkovým stavom slovenskej administratívy.
V žiadnom prípade sa nesmie opakovať smutná história, že sme z ponúkaných prostriedkov únie boli schopní čerpať približne len 33 percent z pre nás určených zdrojov. Nesmie sa zopakovať história, že sa prostriedky použijú na investície do oblastí, ktoré nie sú strategicky významné, a preto nemajú multiplikačný efekt. A už vôbec sa nesmie stať, že čerpanie zdrojov bude poznačené prešľapmi, ktoré povedú k tomu, že ich budeme musieť únii vrátiť.
K uvedenému potrebujeme funkčný právny štát, ktorý prostredníctvom neskorumpovaných justičných orgánov dokáže zabezpečiť spravodlivosť. Stav republiky v tejto oblasti v poslednom období ukazuje potenciál zlepšenia. Sme svedkami procesov s ekonomicky vplyvnými ľuďmi, ktorí mali svojich spriaznených v justícii aj v politike. Sme svedkami stíhania viacerých sudcov, prípady ktorých naznačujú dávno tušený problém korupcie v justícii, čo je mimoriadne závažný jav, keďže justícia má spravodlivosť zabezpečovať, a nie ju používať na súkromné obohatenie.
Vývoj v týchto a ďalších prípadoch trestných činov verejných činiteľov a s nimi spriaznených osôb bude lakmusovým papierikom vývoja od postkomunistickej éry do éry silného právneho štátu. Avšak len v prípade, ak sa tento vývoj bude uberať smerom k nezávislej, a najmä zodpovednej justícii, ktorá slúži iba zákonu a spravodlivosti.
Nejde však len o vyšetrovanie jednotlivých prípadov. Vírus v podobe správ z Threemy ukázal aj systémové zlyhania. Ako je možné, že až tragická smrť dvoch mladých ľudí a jej vyšetrovanie priniesli odhalenia o zneužívaní moci na súdoch a prokuratúre? Ako je možné, že takto vybudovaná korupčná sieť služieb a protislužieb sa roky rozvíjala a nerušene fungovala bez toho, aby došlo k akémukoľvek spochybneniu zlyhávajúcich sudcov a prokurátorov, či už zvonka alebo zvnútra týchto systémov? Odpoveď je pomerne jednoduchá – lebo im v tom nikto nezabránil. Prostredie v justícii je nateraz nastavené tak, že sa v ňom vírusu korupcie môže dariť. Ak si to niektorí zo sudcov a prokurátorov neuvedomujú, mali by zvážiť svoje zotrvanie vo funkciách.
Sebareflexia oboch týchto stavov je viac ako spoločensky žiaduca, je totiž nevyhnutným predpokladom ďalšej zmeny. Zásadné zmeny teda potrebuje aj systém disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov, lebo doposiaľ nefungoval ako sebaočistný mechanizmus v rámci justičného stavu. Pre férovosť treba uviesť, že tak v súdnictve, ako aj na prokuratúre boli a sú ľudia, ktorých kritické hlasy bolo počuť, ktorí znášali diskomfort, či dokonca šikanu za svoje názory. Avšak ostali osamotení a ich hlas doposiaľ neviedol k výraznejšej zmene.
Potrebné sú aj zmeny v systéme prokuratúry. Zatiaľ čo v prípade polície a súdov prišlo v posledných rokoch k viacerým dôležitým zmenám, prokuratúra sa za posledných 20 rokov zmenila len veľmi málo a všetci sa asi zhodneme, že jej súčasná podoba už nezodpovedá ani nárokom doby a ani miere problému, ktorému, hlavne po zverejnení správ z Threemy, čelíme. Súčasný model prokuratúry je potrebné vylepšiť, zbaviť ho politických vplyvov posilnením verejnej kontroly a procesnej nezávislosti prokurátorov. Tieto zmeny musia byť dôkladné, premyslené a ich súčasťou musí byť riadny legislatívny proces s odbornou a verejnou diskusiou.
Na to, aby republika mohla civilizovane fungovať, občania potrebujú dôverovať štátu a štát občanom. Z bludných kruhov vzájomnej nedôvery sa môžeme dostať iba tak, že v boji proti korupcii a nezákonnostiam budeme dôslední. Volebný úspech strán, ktoré takýto prístup pred parlamentnými voľbami sľubovali, vyvolal vo verejnosti veľké očakávania. Je preto veľkou politickou i morálnou úlohou nového vládneho kabinetu, aby svoj hlavný predvolebný sľub do dôsledkov napĺňal.
V napĺňaní tohto sľubu budem vláde nápomocná, lebo sa kryje so sľubom, ktorý som pred rokom, počas inauguračného dňa, dala verejnosti aj ja. Chcem však pripomenúť, že len samotné vlastníctvo sľubu zvíťaziť nad korupciou nikoho z nás nerobí automaticky lepším, a že pokiaľ zľavíme z najvyšších štandardov na férovosť a transparentnosť našich postupov, zlyhali sme v napĺňaní tohto cieľa. Naším vyšším politickým záujmom musí byť prinavrátiť spoločnosti vieru v spravodlivosť a v právny štát. Nielen správny cieľ je dôležitý, ale aj správnosť cesty, ktorá k nemu vedie.
Súčasťou tohto sľubu je aj zavádzanie jasných a pevných pravidiel, ktoré budú nespochybniteľné aj pre tých, ktorí prídu po vás, lebo budú správne pre našu republiku. Prijímajte preto len také zákony, aké by ste chceli, aby platili aj za vlády vašich oponentov. A prijímajte ich takým spôsobom, akým by ste chceli, aby ich prijímali aj oni.
Chcem vás, panie poslankyne a páni poslanci, v tejto súvislosti ubezpečiť, že k svojej role v legislatívnom procese budem pristupovať maximálne zodpovedne a konštruktívne. Pre dobré nastavenie našich vzťahov však chcem vopred oznámiť, že pre mňa budú ťažko akceptovateľné zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod, a tiež zákony prijaté v podobe takzvaného prílepku. Teda zákony prijaté v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu. Kvalitný proces pripomienkovania zákonov a odbornú diskusiu k nim považujem za legitímny nárok verejnosti a za základ budovania dôvery v štát. Jej obchádzanie dôveru v štát oslabuje.
Pandémia nekompromisne a priamo poukázala na problémy, o ktorých roky vieme a odborné kruhy na ne upozorňujú. No až teraz sme na vlastné oči mohli vidieť dôsledky ich zanedbávania. Využime preto možnosti, ktoré sa nám ponúkajú a naše spoločné precitnutie na to, aby sa riešenie týchto problémov stalo prioritou.
Globálne čelíme nielen pandemickej kríze a jej ekonomickým dopadom, ale aj kríze dôvery v demokraciu a právny štát a klimatickej kríze.
To, čo nám môže pomôcť a čo veľmi potrebujeme, je globalizácia súcitu. Globalizácia spolupráce. Sú predpokladom prekonania problémov, ktorým spoločne čelíme.
Prispejme k tomu aj my, ktorí sme prostredníctvom volieb prevzali zodpovednosť. Nesme ju spoločne v dialógu, rešpekte a vzájomnej spolupráci. Iba tak naplníme naše poslanie verejnej služby a vytvoríme silné a súdržné Slovensko.
J.Š. 6.6.2020
* * *
Read more...