Pre spravodlivosť na Slovensku budú kľúčové aj zmeny na prokuratúre, ktoré považujem za jednu z najdôležitejších úloh tejto vlády. A nemyslím tým len voľbu nového generálneho prokurátora, ktorú treba urobiť, keďže tomu súčasnému sa o pár týždňov končí funkčné obdobie. Myslím tým aj ďalšie nevyhnutné zmeny v systéme prokuratúry.
* * *
Vážené spoluobčianky, vážení spoluobčania,
kríza, ktorá nás zastihla, otriasla našim svetom a umožnila nám pozrieť sa na svet inak. Ukázalo sa, že keď ako spoločnosť máme rovnaký cieľ, dokážeme veľké veci.
Som hrdá na to, že sa vieme postaviť jeden za druhého. Preto som nedávno poďakovala všetkým ľuďom, ktorí pomáhali a slúžili v čase krízy druhým. O tom, čo nám kríza ukázala a čo pozitívne si z nej podľa mňa môžeme odniesť, si môžete prečítať na prez.sk/o-krize.
V predchádzajúcich mesiacoch som ľudí na Slovensku vyzývala k solidarite, ktorá nám pomohla tak dobre zvládnuť pandemickú krízu. Z prostredia justície však poznáme skôr inú solidaritu, ktorá je viac o prižmurovaní očí nad prehreškami kolegov, než o pomoci v kríze. Nového predsedu Najvyššieho súdu SR Jána Šikutu som pri vymenovaní do funkcie požiadala, aby aj on osobne urobil čo najviac preto, aby sa falošná solidarita sudcov stala minulosťou a aby aj s jeho prispením nastalo obdobie, ktorého znakom bude zodpovedná služba sudcov občanom.
* * *
Jan Urban: Prý spravedlnost. Proč nikdo nestíhá zločiny státních zástupců
* * *
Pre spravodlivosť na Slovensku budú kľúčové aj zmeny na prokuratúre, ktoré považujem za jednu z najdôležitejších úloh tejto vlády. A nemyslím tým len voľbu nového generálneho prokurátora, ktorú treba urobiť, keďže tomu súčasnému sa o pár týždňov končí funkčné obdobie. Myslím tým aj ďalšie nevyhnutné zmeny v systéme prokuratúry. Do Prezidentského paláca som preto pozvala ľudí, ktorí majú k zmenám na prokuratúre čo povedať. Boli medzi nimi prokurátori, sudcovia, politici aj ústavní právnici. Zhodli sme sa, že zmena musí byť dôkladná, premyslená a jej súčasťou musí byť riadny legislatívny proces s odbornou a verejnou diskusiou, v ktorej budem aj naďalej aktívna.
Ani v čase globálnej pandémie by sme nemali zabúdať na riešenie klimatickej krízy, ktorá sa stále výraznejšie podpisuje na všetkých oblastiach nášho života. Pandémia nám ukázala význam prírody a jej dôležitosť. Mnohí sme práve v nej našli útočisko z izolácie. Minulý týždeň som sa na Zemplíne počas pracovného výjazdu zaujímala o to, ako sa vysporadúvame s dopadmi sucha, ktoré nás v uplynulom období zasiahlo. Som nesmierne rada, že sa s vami po dlhom čase môžem opäť stretnúť aj osobne. Verím, že sa čoskoro stretnem s ďalšími z vás aj v iných častiach Slovenska.
To najdôležitejšie, čo nám kríza ukázala je, že bez obrovskej angažovanosti ľudí a ochoty pomáhať jeden druhému, by sme to nezvládli. Myslime na to vždy, keď pred nami budú stáť ďalšie veľké výzvy a držme spolu aj naďalej.
Vaša Zuzana Čaputová
1. 6. 2020
* * *
Kríza, ktorá nás zastihla, má svoje tragické dopady na zdravie a životy ľudí. Ale má aj svoje pozitívne stránky. Ukázalo sa, že keď ako spoločnosť máme rovnaký cieľ, dokážeme veľké veci.
Prejavili sme veľkú dávku súdržnosti, solidarity a disciplíny. Dokázali sme veľmi rýchlo zareagovať na hrozbu, veľmi rýchlo sme si uvedomili, že nie sme ohrození iba my, ale aj naši blízki, uvedomili sme si, že naše nemocnice hroziaci nápor chorých nemusia zvládnuť. Boli sme ochotní prijať obmedzenia a správali sme sa naozaj príkladne.
Kríza našim svetom otriasla a umožnila nám pozrieť sa na svet inak. Zastaviť sa, stíšiť sa a naplno prežiť to málo, čo nám po prijatí prísnych opatrení zostalo – kontakt so svojimi najbližšími.
Zrazu sme dýchali čistejší vzduch, na uliciach sme sa nemuseli vyhýbať toľkým autám, ukázalo sa, že do obchodu nemusíme chodiť tak často, ako sme boli zvyknutí predtým a potvrdilo sa, že pracovať sa dá aj z domu. Uvedomili sme si hodnotu blízkosti, silu objatia, sociálneho kontaktu.
Neviem, čo všetko si z toho napokon odnesieme, ale dostali sme príležitosť zamyslieť sa nad tým. Musíme sa pozerať dopredu a hľadať v tom niečo, čo nám pomôže byť lepšími a pripravenejšími na všetky ťažkosti, ktoré nás v budúcnosti ešte môžu postihnúť.
Čo dobré nám kríza ukázala?
Začali sme sa viac zaujímať o prírodu, lebo sme v nej našli útočisko v čase pandémie. Mali by sme si z toho odniesť väčší dôraz na jej ochranu.
Začali sme pozorne počúvať vedcov a expertov, lebo predovšetkým ich rady a vedomosti nám pomohli v boji s nepoznaným vírusom. Odnesme si z toho dôraz na vedecké fakty, aj to, aké potrebné je podporovať vedu a výskum a vážiť si našich vedcov a expertov.
Už vieme, čo znamená samota a pocit vylúčenia zo spoločnosti, keď sme zostali zavretí doma. Zažili sme si niečo, čo zažívajú tisíce seniorov na Slovensku každý deň. Nezabudnime na to a odnesme si z toho skúsenosť, že dôstojné starnutie sa týka každého z nás.
Pocítili sme, akí sme slabí. Teraz už vieme, že sme len takí silní, akí silní sú tí najslabší medzi nami. Sme len takí silní, ako dobre vieme ochrániť našich najslabších a najchudobnejších: seniorov v zariadeniach sociálnych služieb, ľudí žijúcich bez pitnej vody, kanalizácie a základnej hygieny, ľudí bez domova, ľudí odkázaných na pomoc iných. Odnesme si z toho skúsenosť, že keď pomôžeme tým najslabším, nepomáhame iba im, ale celej spoločnosti.
Po dlhých rokoch sme sa znova ocitli za uzavretými hranicami a vieme, ako to mnohým skomplikovalo život. Odnesme si z toho, na čo sa rokmi zabúda. To, aká dôležitá je sloboda pohybu bez hraníc a pripomeňme si, že ju máme vďaka Európskej únii a ochote členských štátov spolupracovať.
Dnes už vieme, že krízu by sme nezvládli bez ľudí, ktorí často nedostávajú za svoju prácu adekvátnu odmenu - personál nemocníc a zdravotníckych zariadení, lekári a lekárky a všetci pracujúci v službách, ktoré nám v čase krízy zabezpečovali naše základné potreby - predavačky a predavači v obchodoch, lekárnici a lekárničky a mnohí ďalší. Myslime na to, akí dôležití pre nás boli a nezabudnime na nich, keď sa bude rozhodovať o zvyšovaní platov.
Zažili sme malichernosť niektorých sporov v spoločnosti a politike. Videli sme, že zákerný vírus si nevyberá, aké politické presvedčenie, orientáciu, vieru, pohlavie alebo národnosť máme. Pred ním sme si všetci rovní a poraziť veľké hrozby môžeme len spoluprácou, súdržnosťou a nie rozdeľovaním sa. Odnesme si túto skúsenosť aj ďalej, lebo teraz pred nami stoja ďalšie obrovské výzvy: ekonomická kríza, rastúca chudoba a nezamestnanosť. Zvládnime aj krízu ekonomickú tak, ako sme zvládli krízu zdravotnú.
V celej nahote sme mohli vidieť skostnatenosť nášho školstva. Ak by v ňom nebolo množstvo šikovných učiteľov a učiteliek, tak by zostalo úplne paralyzované. Zrazu sa ukázalo, koľko vecí je možné z osnov vypustiť, čo všetko sa dá zvládnuť v online priestore a čo nie je až také potrebné, ako sme si doteraz mysleli, napríklad známkovanie. Vezmime si z toho opäť to dobré. Nesmieme sa báť robiť aj veľké zmeny, ktoré naše školstvo bude potrebovať.
Zažili sme si aj nepružnosť a nepripravenosť. Či už je to nedostatočná digitalizácia alebo neflexibilnosť štátnych inštitúcií (pomalé prideľovanie štátnej pomoci, dlhý proces prípravy smart karantény). V dobrých časoch sme na tieto problémy poukazovali, ale až v kríze sa prejavili naplno. Odnesme si z toho to, že musíme klásť výraznejší dôraz na digitalizáciu, zefektívnenie štátu, ale aj na prípravu krízových scenárov a krízového riadenia.
Zažili sme strach z toho, aký nápor je schopné zniesť naše roky podfinancované zdravotníctvo. Báli sme sa, čo by sa stalo, ak by sme čelili takému počtu nakazených, aký bol napríklad v Taliansku. Báli sme sa, lebo vieme, v akom stave je naše zdravotníctvo. Odnesme si túto skúsenosť a myslime na to, keď budeme diskutovať o prioritách štátu a rozpočte.
Dnes už vieme, že obavy o zraniteľnosť našej ekonomiky príliš jednostranne orientovanej na automobilový priemysel boli opodstatnené. Zastavenie výroby v automobilkách ovplyvnilo aj ich dodávateľov, čo ovplyvnilo tisícky ľudí. Myslime na túto skúsenosť, keď budeme rozhodovať o tom, ktorým smerom sa máme vydať a aké odvetvia hospodárstva podporovať.
A to najdôležitejšie, čo nám kríza ukázala je, že bez obrovskej angažovanosti ľudí a ochoty pomáhať jeden druhému, by sme to nezvládli. Myslime na to vždy, keď pred nami budú stáť ďalšie veľké výzvy a držme spolu aj naďalej.
Komentáře
Kéž by se Slovákům podařilo zbavit se těch co 30 let brzdí a zpomalují pokrok.
K.Mrzílek
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.